Dospelosť je nevyliečiteľná choroba

Mám 18 a už nie som pod zákonom. Môžu ma zabasnuť, kričať na mňa že už som dospelá ak im to bude vyhovovať a už nemôžem sprejovať steny a znásilňovať pekných chlapcov. Niežeby som to niekedy robila, bol to skôr príklad :). 
Všetky mamy zvyknú mať mamičkovský syndróm...máš na nohách papuče? Kde je sveter? Nelez na to zábradlie! Už si obedovala? Typické otázky našich mám. Syndróm dospelákov znamená. že strácajú niektoré ideály a vzdychajú: "Život ťa naučí, zlatko." Moji drahí, toto som počúvala pred 5, 3, dvoma rokmi a akosi ma život naučil len to, že netreba strácať nádej a pozrieť sa zajtrajšku do očí. Tak mi prosím nehovorte, že som ako malá, ak mám svoje sny, ktoré ani zďaleka nie sú nereálne alebo prehnané. A to, že sa správam troška uletene, leziem na všetky preliezky, hojdačky a stromy v parku a bojím sa ihiel ešte nesvedčí o mojej vekovej zaostalosti:)

Na väčšinu vecí už mám názor, teda určite ne tie, ktoré ma zaujímajú. A dúfam, že o nejakých desať - pätnásť rokov sa nebudem hanbiť ísť na šmýkalku keď dpstanem chuť. Dúfam, že vtedy bude pri mne nejaký blázon ktorý to spraví so mnou;)