Ďalší bod na to-do liste -Medzinárodný Maratón Mieru- splnený.
Insighty zhŕňam v skratke:
• nekuš do medaily
• počasie je v prvú októbrovú nedeľu vždy dokonalé
• milujem Košice
• na každom rohu ktosi čapká a kričí "hop, hop!", najmä ak nejaká žienka obieha skupinku korčuľujúcich mužov
• nastav si budík na víkend, nie pracovný týždeň
• košické cesty sú fajn na 2 alebo 4 kolesá, 8 koliesok je priveľa a pocítiš to riadnym vyklepaním členkov, bleh ale ak vezmeš cestnú záplatu s hladším povrchom, dosiahneš turbo ako Crash Bandicoot v Maxihre
• maratón si nedávaj po 26 km túre do Kôprovského sedla a po Bielej Noci (total 4 hodiny spánku)
• keď stretneš Keňanov na prvej otočke bežiacich oproti, prípadne ideš vedľa Jožka Urbana, nezabudni ich povzbudiť, bežia takmer takým tempom ako ty korčuľuješ, to už si zaslúži všetky klobúky dolu
• keď stojíš na štarte, všetci okolo sú v tej chvíli tvoji naj kamoši
• pocit a veta, ktorou to celé dokážem zhrnúť, znie: Ľudia sú úžasní. Prekonávajú vlastný tieň, predbiehajú vietor, keď sú na konci so silami, v duchu si povedia “Ešte kúsok dáš!” a nezáleží na veku,či rýchlosti.Je to o tebe. Ja som si to dala na kolieskach so svalovkou a úsmevom (omnoho silnejšie než hrdosť pociťujem šťastie), ado vyčerpania mi chýbalo ešte takých 5-10 km. Niektorí bežali 42 km a nezastavili v polke kvôli bolestiam kolena či totálnemu vyčerpaniu. Idú ďalej. Sila ducha.
• v cieli si dáš banan a šicko v poradku
• so všetkou pokorou ďakujem za zdravie a mám obrovskú úctu pred pánom čo “dobehol” do cieľa s barlou. Neskutočná sila. Wau.
• ak si o tom niekedy uvažoval(a), ďalší rok príď, hoci na minimaratón, it is a must zažiť to aspoň raz!
