V diaľke, hĺbke, výške už
Hľadí sem z mnohých jeden - muž
Či vidí na Zemi rozochvené riadky?
Neskoro písané, a život je tak krátky
Listy už opadli. Človeku iba
Kus citu, nehy k pravému bytiu chýba
A radosť, skrytú vo vreckách v tej chvíli si neváži
Keď vyprchá, pýta sa: čo som si šťastie nestrážil?
Nádejou týždne už tlmia sa tiché vzlyky
Keď odchádzal bez ´zbohom´, rovnako bol tichý
A dnes len modlitba smerom k nebu zaznie
K Otcovi šiel si, otec, a ostatné je nedopovedané...
Nikdy som o tom nehovorila. Ťažko sa mi vyjadrujú hlboké pocity, najmä ak bolia. S tými krásnymi je to tiež niekedy ťažké.
Hovorte ľuďom, ktorých máte radi, že ich máte radi. Teraz, po čase, ma mrzí, že som Ti nikdy nepovedala, ako som ťa ľúbila. Naozaj. A stále budem.