reklama

Cinderella Story

...keď Popoluška počula, že veľké nástenné hodiny v sále odbíjajú dvanástu hodinu, vytrhla sa princovi z náručia, (hoci práve hrali jej obľúbený slaďák) a rozbehla sa dolu točitým schodiskm smerom k východu. Princ, totálne šokovan

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Príbeh Popolušky sa opakuje dennodenne. Dievča, Popoluška, prijme pozvanie a riskuje, že sa stretne s nezáujmom. No chce to skúsiť. Príde, a je očarená. Princ si ju všimne, keďže nie je slepý (ona naňho hanblivo pokukuje a má oblečené predsa tie najkrajšie šaty) a páči sa mu jej nevyzývavý záujem. Keď spustia prvú skladbu večera, príde si po ňu. Ona túžila len po tom, no zrazu nevie ako sa má chovať. Tváriť sa ľahostajne? To by ho mohlo odradiť. Podlizovať sa mu ale nebude, má svoju hrdosť. Tak sa milo usmeje a schová za závoj. Ak ti za to stojím, princ, skús zistiť čo je za závojom. Ak ti to dovolím. O polnoci musí byť doma, má povinnosti. S princom jej bolo fajn, ale Popoluška nie je bezhlavo zamilovaná na prvý pohľad. Princ sa jej zapáčil a teraz už je ostatné na ňom. Uteká zo zámku, tak aby vzbudila rozruch a zaručila si popularitu. Niektoré Popolušky to robia potichu, aby vedeli, či vzbudia záujem aj tak.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na schodisku si rýchlo vyzuje topánku a beží v chladnom snehu až na miesto, kde ju nenájdu. Zatiaľ. Nenápadne zboku sleduje, či princ jej návnadu našiel. Princ sa o topánku potkol. Popoluška sa usmeje. Je spokojná, jej plán vyšiel.

Princovi sa slečna zapáčila, a veľmi ho priťahuje jej štýl úteku. provokuje ho k aktivite. Chce odhaliť jej tajomstvo...kto je to? Nemôže spávať, stále na ňu myslí a srdce mu divo bije. Musí ju nájsť. Nikdy s ním žiadna takto nevybabrala, a on je princ, odkiaľ má to dievča guráž ujsť mu? A pritom vyzerá byť skromná, nežná, milá...záhadná bytosť. Hneď na druhý deň si dá budíček na ôsmu a vydá sa ju hľadať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Presnorí celý hrad s črievičkou v ruke, ktorú našiel v tú noc. Musela patriť nejakej veľkomožnej. Je však úplne malinká, takmer detská. 6iadnej sa na nohu nevojde. Hľadá ďalej.

Sklamaný odchádza k dedinčanom. Tam ju určite nenájde. Ale čo ak...? Ale chudobné nevzdelané dievča? nevadí. Aj tak ju musí nájsť, potom sa rozhodne.

Princ má šťastie. Naráža na posledný dom a stretáva ju. Meštiansku slečnu, síce nie urodzeného pôvodu a ani nie takú krásnou ako si vysníval. Vlastne má veľký nos a chlpaté nohy. Nevadí, na hrade ju dajú do parády a má predsa tých najlepších plastických chirurgov. Hrdý na svoju trofej odchádza so slečnou do zámku. Slečna aksi kríva. Chce jej pomôcť nasadnúť do koča- keď si zrazu všimne na bielučkom snehu kvapky krvi. Patria jej? Črievička je celá krvavá - zľakol sa, že má kurie oko. Donúti ju vyzuť sa a vtom vidí- dievčine chýba kus palca. Princ nahnevaný, ze ho podviedli, vracia nešťastné dievča matke.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Inú nemáte?" "Nnn...nie," neisto odpovedá macocha. Popoluška ho má doma. Na dosah ruky. Má prísny zákaz ukázať sa, veď čo by to bola za Popolušku, keby sa sama ukázala.Ešte chvíľu sa chce hrať na skrývačku. Ale princ sa chystá odísť. Musí niečo nenápadne spraviť. Kopne do hrnca, ktorý s rachotom spadne na zem. Taký rámus až nechcela, ale aspoň si to princ všimne.

"Čo to bolo?" pýta sa princ. "Mačka. Robí hluk." odpovedá pohotovo macocha. Žiarli na svoju nevlastnú dcéru. Princ tomu neverí. "Môžem sa pozrieť?" spýta sa jednoducho. Keby to nebol muž, spýtal by sa, či si môže umyť rukya tak pozrieť čo sa deje. macocha nemôže protirečiť, len prikývne. Princ ide do kucjyne, a tam - sedí zafúľaná, otrhaná Popoluška. Nevyzerá tak vábne ako na plese. Ale princovi sa ešte silnejsšie rozbúchalo srdce. Niečo mu vraví, že je to ona. Skoro dieťa a predsa taká zrelá. Kľakne si a dáva jej črievičku na nohu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Popoluška už neriskuje žiadny odpor. Má, čo chcela. Sám princ pred ňou kľačí a prevrátil pol kráľovstva hore nohami, kým ju našiel. Je dojatá. Cíti, že toto je jej opravdivá láska. Alebo to s ním aspoň skúsi.Črievička sedí a princ sa ide zblázniť od šťstia. Najradej by ju vyobjímal, ale musí sa správať ako princ. A navyše sa hanbí- veď sa nepoznajú. Odvádza si ju na zámok a z Popolušky je princezná. Je milovaná, žiari šťastím. Zisťujú, že sa k sebe hodia. Ona je kráska, ktorá mu ponúkla svoju krásu, do ktorej sa zamiloval. On jej ponúkol svoju silu a vôľu, ktorou ju našiel. Je naňho hrdá. A žijú šťastne (občas sa hádajú ale vždy si nájdu kompromis = šťastie)až do smrti. A možno aj potom:)

Od malička som sa hrala na princeznú. Nosila som mamkine korálky, dlhé šaty a obovské topánky na vysokých podpätkoch. Dnes sú mi akurát. A ešte stále som z toho nevyrástla. Ešte stále ma ohromujú rozprávky o udatných rytieroch a obdivovaných dievčatách o ktoré sa bojuje na život a na smrť. Život nie je vždy ako rozprávka aj keď majú veľa spoločného. Popouška je blondínka alebo brunetka, vysoká či nízka, štíhla aj okrúhla. Je dôležité, či sa ako Popoluška správa.

Chlapci dnes mnohokrát nebojujú o dievčatá, ale berú tú, ktorá je vyzývavejšia a ktorá sa im viac vnúti do pozornosti. Lepšie povedané ktorá ich zbalí. Dievčatá zabúdajú, že sú princezné, radšej sa hrajú na draka. Potom sú obaja sklamaní. Nehrajú svoju rolu. Na každom karnevale vo škôlke som bola princezná. Aspoň jeden deň som sa tak mohla cítiť. A chlapci čo obli oblečení za princov? Bozkávali ma. Znie to smiešne, ale naozaj to tak bolo. Oni hrali sovju úlohu dobre, aspoň sa snažili. Mala som veľa nápadníkov. Cítila som sa ako ozajstná princezná, keď sa o mňa raz pobili. Dnes by som sa bála, že si ublížia. Neuvedomujú si, že sú stavaní na to tak, aby to zvládli? Majú na to.

Ale už sa o mňa nebijú. Dostali rozum, veď čo by z toho mali. Radšej si idú spolu sadnúť na pivo. Lenže ja mám svojho princa. Tiež je ovplyvnený svetom, ktorý je taký nerozprávkový, ale v srdci, tak ako každý, túži po rozprávke. No je to nerozumné a príliš veľa sa riskuje. Preto je dobré nájsť kompromis. Odvtedy neznášam kompromisy. Odkedy viem, že zabíjajú našu vôľu. Ustupujeme, aj keď by sme mohli získať viac a uspokojíme sa s menej. Aby sme náhodou o niečo neprišli. Ale radosť rozdávaním rastie.

A záver rozprávky? Ten má každá iný. Stačí sa obzrieť okolo.

Kaja Aulitisová

Kaja Aulitisová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dobrodružné žieňa,čo pred búrkami neuteká, ale túži tancovať v daždi. A v skratke o tom je aj môj blog :) Zoznam autorových rubrík:  Nezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu