Čo reveš? Obloha je sfarbená nádherne domodra.

Autor: Kaja Aulitisová | 14.7.2012 o 23:23 | (upravené 15.7.2012 o 11:33) Karma článku: 6,96 | Prečítané:  739x

...slnko mám nad hlavou,  zelenú trávu pod nohami a v srdci čisto. Hoci som malíčkom zakopla o roh postele. Keď mám dobrý deň, tak sa na môjho psa na ulici niekto pozorný usmeje hneď ako zavrtí chvostom, a vlastne, každý deň je úžasný. Len ty máš nasadené dymové sklá pseudointelektuála zbytočne polemizujúceho nad krízou v ktorej sa topíme... a ja sa pýtam - No a?

Názov článku sa mal  volať "Veď stačí tak málo" ale znelo mi to dosť klišé, a kruh ľudí okolo mňa veľmi dobre vie, aká veľmi je pre mňa typická flegmatická fráza "nerev"..a vlastne mám rada otázniky. Každý máme svojich osobných tisíc otáznikov a ja mám dnes v hlave aj jeden veľký výkričník a krásny deň za sebou. (*pozn. k otáznikom od jedného veľmi inšpirujúceho človeka: "Život je príliš krátky aby bol mrhaný na nájdenie  odpovedí. Jednoducho si vychutnaj otázky!)

Komu sa teraz uvoľnilo obočie pri predstave - čo to za krásny deň - na vysvetľovanie by som potrebovala gestikulovať rukami a nohami a zrejme by som aj chytila záchvat smiechu pri retrospektíve, a keďže k dispozícii mám len pár očí a verím že nejakú tú otvorenú myseľ na druhom konci, detaily vynechám. Vec sa má tak, že možno pôsobím trochu nadnesene, keď poviem že mi prihoreli raňajky v čase keď som si dávala rannú sprchu (obarila som sa horúcou vodou, neviem kto tak prekrútil kohútik), zakopla som o roh postele (poznáte ten pocit keď váš malíček nadáva hlasnejšie ako vy) a keďže som si v tom zhone pri dverách všimla že som nevypla rádio a vrátila som sa, nestihla som autobus, čo osobu ktorá na mňa mala čakať len utvrdilo v mojom chronickom meškaní (a rozhodol sa, že nabudúce mi už isto povie, že mám prísť o polhodinu skôr a možno prídem aj včas). Áno, krásny deň. Niekto by povedal, že piatok 13. bol včera, aj ten som zmeškala.

A teraz tento stručný príbeh prerozprávam mojimi očami (bez hrania sa na realistku s nohami pevne na zemi): Zobudila som sa do nádherného júlového rána (pokosili nám pred blokom, všade voňal lahodný alergén trávy, zbožňujem tú vôňu, konkuruje čerstvo napečenému chlebu), a keď som sa rozospato dokyvkala k oknu a šla sa pozrieť na tých sexi kosičov trávnika zo Správy mestskej zelene, všimla som si na ulici rodinku (vyzerali mlado, prekvapilo ma že majú dve ratolesti). Šli všetci za ruky. Od najmenšieho, ktoré ledva chodilo a celou silou sa opieralo o mamku, cez staršie, ktoré viedol za ruku ocko a vyzeralo, žeby sa najradšej rozbehlo niekam na cestu, až po rodičov, ktorí sa s úsmevom spolu rozprávali ponad decká) a ja som si povedala, že toto je vhodné na záber do časáku. Na nebi bolo zopár oblakov a susedka práve prášila deku do nášho okna. V rádiu hrali moju obľúbenú odrhovačku (napriek individualistickému vkusu sa mi páči zopár rádioviek) a tak si vravím..prečo si nezatancovať :) rozbehla som svoj deň trošku smiešnym hopkaním a dotancovala až k tomu osudnému sporáku, ktorý mi pripálil raňajky.

Milý čitateľ, všimni si všednosť dnešného rána. V ten deň ma čakali aj povinnosti troška nepríjemnejšieho rázu, ale to vôbec nie je dôvod sa ráno zamračiť. Ak si myslíš, že je milión výnimočnejších zážitkov na písanie, poviem len, že máš pravdu. Ja len vravím, že treba hľadať krásu vo všedných veciach. V pokoji. Netrápiť sa nad vecami, ktoré nevyriešime. Nemyslieť na všetko zlé čo nás môže postretnúť. Optimisti možno nežijú dlhšie, ale určite krajšie. Nedovoľ slzám, aby ti zabránili vidieť hviezdy.

Za posledné týždne sa toho dosť zomlelo a to ma vždy, keď mám chvíľu čas, prinúti rozmýšľať. Od nečakaných zvratov, cez posilnenie či umŕtvenie vzťahov, pohodovo-hudobnú Pohodu, neplánovaný výlet za dobrodružstvom, stretnutie starých známych, či spoznanie nových známych. Od prechádzky v daždi, cez rozhovor v búrke, úsmev pri spozorovaní dúhy, lúskaní čerstvého hrášku, slzy stekajúce po vráskach na líci, objatí bez akýchkoľvek pokusov o to, niečo vlastniť. A na tom záleží.  Život je dobrodružstvo. To, čo som tu písala si každý zažil, no nie každý uvedomil a ja kričím Choď von! Von zo seba, dávaj a nečakaj že musíš hneď brať. Radosť je bohatstvo, ktoré rastie, keď sa oň delí.

A viem, že zakopnutie malíčkom o nábytok bolí, ale (nerev) deň preto nie je stratený. Oslavujme aj bez príčiny, ona sa potom aj tak nájde.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?